čas

Nevieš čo sa s Tebou deje,
Chvíľu plačeš chíľu sa zas smeješ.

Snažíš sa odpovedať sám sebe,
Riešiš seba, riešiš obe,
poryvy nádherné no zradné však,
Ked tu nad hlavou
preletí Ti vták.

Obzrie sa a zamáva krídlami,
čo bolo bolo - je to za nami.
A Ty usmeješ sa lebo vieš,
Že druhý raz jeho krídlam neujdeš.

Snažíš sa pomenovať to čo prežívaš,
Neviem jak ostatní, Ty to nazývaš,
Meaforou:
Jak kvet potrebuje vodu,
Ty potrebuješ v túto dobu ,
Človeka čo Ťa podporí,
Čo okná Tvojej duše otvorí.

Nevieš čo prežívaš, no ostatní to vedia všetci,
najtažšie je pomenovať tie najjednoduchšie veci...



Jim Corson