Sedím si pod zrúcaninou,
A v mysli som stále s ňou,
Jedinou dievčinou ktorú pred očami mám,
Vždy keď na ňu spomeniem si sa usmievam.
Hľadím na nočnú oblohu posiatu hviezdami,
Rozmýšľam jak to vlastne medzi nami,
Vomne vnútri žiary hviezda,
Ktorá keď sa mi ona zazdá,
Jasne sa vomne rozžiari,
Dúfam že sa to podarí.
Hviezdy jasne svietia,
Je tu však aj tretia.
Nedá sa ju prehliadnuť,
Len tak ju odsunúť,
Do inej mliečnej dráhy,
Stojím pred Tebou celkom nahý,
Majú k sebe bôízko a predsa sú tak vzdialené,
Človeku sa to zdá nemožné,
A predsa dúfa že sa to podarí,
Spojiť im ruky by bolo nádherné...
Jim Corson
Komentáre